Lisa Gerrard spolu so svojím partnerom Brendanon Perrym tvorila kedysinekonvenčnú kapelku Dead Can Dance, ktorá vynikala vlastným hudobnýmjazykom, meniacim sa a predsa spoznateľným a jasným. Roky však plynulia po niekoľkých radových albumoch DCD, prišla Lisina prvotina s názvomThe Mirror Pool. Mnohí hovorili o novom sviežom vánku. No ďalší albumDuality, ktorý nahrala s Pietrom Bourkom, ukázal podobné nápady,nápevy, a nedá sa povedať, že by priniesol niečo nové. Bola to skôrosvedčená kvalita, stará dobrá Lisa, povedzme.
ImmortalMemory, Whalerider, Heat, Insider, Layer Cake, Salems Lot, Ali,Gladiator... Okrem prvého albumu, sú to všetko soundtracky, na ktorýchsa Lisa podieľala čiastočne, či výhradne.. ako speváčka, i akoskladateľka. Jej charakteristický hlas si zažíval svojich 15 minúthollywoodskej slávy. Potom bolo ticho, v 2005 prekvapujúce turné DCD poEurópe a Severnej Amerike.Koniec roku 2006: Nový album, The SilverTree.
Začnime tým, že v čase písania týchto slov jetento album pre našinca prakticky nedosiahnuteľný, lebo ho exkluzívneponúka len internetový obchod iTunes, a keďže Lisa opustila dlhoročnústajňu 4AD,nové cd vydala u Rubber Records z Austrálie. Po istom časevšak bude dostupné i na CD.
Po všetkých tých sladkých ikvalitnejších soundtrackoch a kompromisoch som čakal niečo nevýrazné,skôr upokojujúce, neprinášajúce nič nové.. teda ideálny uspávacíprostriedok o pol druhej v noci.
Dlhé tóny, sub-basovýhluk, zvláštna atmosféra, zvláštne zvuky. Ešte raz otváram jej stránkua pozerám, či to naozaj nie je soundtrack k hororu od Stephena Kingaako v prípade Salems Lot. Nie je.
Ťažké harmónie, v niektorých skladbách použité elektronicképerkusie, to je novinka možno nielen pre mňa. Samozrejme sa aj tunachádzajú skladby typické pre Lisu, a v hojnej miere počujeme nápevy zDuality i soundtrackov, čo ma príliš neteší, lebo...
Lisa sa vyčerpala ako skladateľka, no jej hlas je stále krásny, stálehlboký, a ak niekto o nej povedal, že dozrieva ako dobré víno, mápravdu.
(Škoda, že sa to nedá povedať o jej skladateľských nápadoch.)
Napriek všetkému, čo som napísal, dávno sa mi nestalo, aby ma niečo tak emočne zasiahlo a pohlo mnou.
Ak máte radi pomalú hudbu, s dominujúcim hlasom, a trochu temna, možno je to práve pre vás.
(Nakoniec som nedokázal ešte hodinu po počúvaní spať) :)
A pretože hudbu treba skôr počúvať, ako o nej čítať, takupriamujem vašu pozornosť na pravý informačný pás, lebo v rubrike "Čopráve počúvam" sa nachádza link, ktorý som našiel na nete, takže.... :)