Far Away

Autor: Vašo Židek | 17.10.2006 o 0:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1064x

Vietor pofukoval sem a tam, a hľadal Tvoju tvár. Ja som stál pri Tebe, a zakrýval si oči. Neviem, či pred Tvojou krásou, alebo Slnkom, ktoré bolo za Tebou a smialo sa mi do očí. Ty si sa smial tiež. Smiali sme sa obaja, no mne sa chcelo skôr plakať. Stále mám pocit, že sa musím pretvarovať. Že musím byť navonok šťastný, aby som niekoho nepripravil o dobrú náladu. Povedz, aké je to byť tým, ktorým v skutočnosti som? Mlčíš. Tvoj pohľad hovorí niečo o tom, že by som to už mal vedieť. Nehádam sa s Tebou, ale mlčím a rozmýšľam, aké otázky vyžadujú odpovede, ktoré dávno poznám. Tvoje oči sú veselé, skrývajúce tajomstvo, a bolesť zároveň. Koľko sĺz vyronili, než sa na mňa práve teraz pozreli? (Nevieš, koľko síl ma stojí, pozerať do nich a vidieť sa v nich.) Pri Tebe a predsa ďaleko od Teba. Ak pozrieš do zrkadla, čo tam uvidíš? Ak sa ma dotkneš, čo zacítiš? Ak sa zamilujem, budeš trpieť? Budem trpieť ja? Krv sa búri, telo neposlúcha. Chcelo by byť s Tebou, dýchať vzduch z Tvojich úst. Cítiť to teplo, ktoré vzniká láskou a pokojom dvoch duší. Dnes utekám. Zamrmlal som niečo v zmysle "však sa uvidíme" a už sa otáčam, aby som nevidel a zabudol. Na Tvoje ruky, ktoré by ma hladili pred bránami do ríše snov. Na Tvoje pery, po ktorých sa mi točí hlava a stúpam do výšin. Na Tvoje láskavé srdce, bijúce v hrudi, posiatej chĺpkami. Na ten pocit, že k niekomu a niekomu patrím. Že nie som na všetko sám, a zabudnutý. Dnes som utiekol, aby som sa s Tebou stretol aj zajtra. Aby som pozrel do očí, aby vietor pofukoval a šepkal myšlienky, a slová, ktoré Ti mám povedať. A aby som zabudol na všetky tieto slová, prázdne a bezduché. Ako táto noc, ktorá je priamo v strede môjho sveta. Ahoj zajtra, priateľu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.


Už ste čítali?