Slon v porceláne

Autor: Vašo Židek | 23.6.2006 o 23:11 | Karma článku: 11,35 | Prečítané:  4371x

Jeden bloger raz napísal pekný článok o svojich rodičoch. No v diskusii mu bolo vytknuté, že je to zase jeden z tých článkov, kedy deti nevedia prejaviť svoju lásku priamo, a musia to vypisovať na blogy. Ok, tak budem taký istý. Toto je článok o mne a môjmu vzťahu k rodičom.

Ani neviem, kedy sa to stalo a prečo. Proste od istej chvíle som prestal normálne komunikovať so svojimi rodičmi. Keď som prišiel domov, čakala ma spŕška (normálnych) otázok, ktoré sa týkali toho, ako bolo v škole. Ale keďže som svoju strednú školu nemal rád, nemal som rád ani tieto otázky. A potom sa to už nabaľovalo. Čím viac som cítil, ako je moja mama na mňa naviazaná, tým viac som chcel toto puto pretrhnúť a nevedel som to nijako inak, len tým, že som sa zatvoril do svojej izby a tak som utiekol pred tým všetkým.. Vedel som, ako im na tej škole záleží a mal som im za zlé, že tá škola je snáď dôležitejšia, než ja sám, moje pocity. Až nedávno mi došlo (pri terapii), že som im nikdy nepovedal, s čím mám problém, a verte, že problémy sa množili. Aj v škole. Doslova som nezvládol jedny skúšky a otec ma musel zachraňovať. To bola hrozná potupa, ako aj pre mňa, tak aj pre nich. Rodičia dali veľa energie do môjho vzdelania, to je pre nich naozaj priorita, a ja som ich časom pochopil. Bez vzdelania je celý život v háji, čo si budeme rozprávať. Oni to vedeli a ja som to vedel tiež. A tak som tú školu dorobil kvôli nim. Prišla výška, a nejak sa to ukľudnilo. Teda konkrétne som sa ukľudnil ja. Noví ľudia, nové zážitky a všetko sa dostalo do prijateľných koľají. A mne často napadá otázka, ako im to vynahradiť. Prídem domov, je navarené. Mama sa ma opýta, čo si dám. Prádlo je vypraté, dokonca požehlené. A mne dôjde, že mám tých najlepších rodičov pod slnkom, ktorí sa o mňa neuveriteľným spôsobom starajú. Ale ako im to vynahradiť? Je to jednoduché a ťažké zároveň. Tým, že budem v živote úspešný, že sa mi bude dariť, že budem šťastný. Lebo mi kupovali husle, za ktoré by šli normálne rodiny na extra dovolenku. Lebo keby som spočítal ceny všetkých tých huslí, ktoré museli kupovať, tak by z toho bolo auto… Lebo… Lebo ich mám rád, a neviem, ako im to povedať. (Lebo slová už nestačia, treba činy) Preto.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zarábali tisíce a niektorí mali pochybnú povesť. Poradcovia Kaliňáka a Sakovej

Kaliňákov bývalý poradca Jankovič telefonoval s mafiánom.

DOMOV

Ako unesený Than posielal odkazy domov

Unesený Than posielal odkazy cez facebook.


Už ste čítali?