Späť ku koreňom

Autor: Vašo Židek | 31.5.2006 o 22:54 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  1468x

Sú jednoduché pravdy. Jedna z nich je, že hudba je buď dobrá, alebo zlá. Podľa vkusu, samozrejme. Ďaľšou pravdou je, že aj malé koncerty môžu byť veľké významom. Pre mňa bol ten dnešný presne taký, a nie preto, lebo som na ňom hral. Dnes bol totiž v Devínskej koncert učiteľov základnej umeleckej školy, ktorí hrali svojim žiakom a ich rodičom.

Ale nielen o sebe chcem. Mohli ste počuť vynikajúcu flautistku, ktorá by vypálila rybník mnohým pánom a dámam v orchestroch všade naokolo, len má tú smolu, že nepozná ľudí, ktorí poznajú ľudí. Zahrala neuveriteľne ťažkú skladbu, v origináli pre husle. Ale je zahrať a zahrať. A ona ju zahrala tak, že až sa mozog zastavoval a sánka padala. Vážne. Mohli ste počuť skladbu, kde pri jednom klavíri sedeli dve dámy, ktoré sa s tým nepárali a pekne to rozprúdili. Jedna dáma je tohtoročnou učiteľkou roka (za našu ZUŠ), a druhá je skvelá korepetítorka, ktorá stíha zahrať všetko, čo jej položíte pred ruky a oči a ešte pritom dokáže byť ľudská a decká ju majú rady. A nielen decká. Mohli ste počuť brass quintet, kde hral náš pán riaditeľ , a spievať pani zástupkyňu (ktorá hrala aj na flaute)... mohli.. Ja som počúval svojich kolegov, a nestačil sa čudovať, koľko ozaj šikovných ľudí- hudobníkov mám okolo seba. A keď začala organová skladba, Meditácia od Duruflé-ho, chcelo sa mi plakať. Také to bolo silné. Pochodil som dosť koncertov, ale málokedy sa stane, že ma niečo chytí za srdce. Keby mi niekto povedal, že prežijem to, čo dnes, na našom malom koncerte, neveril by som. Neveril by som, akú trému budem mať, keď vyjdem na pódium, pred svojich žiakov. Neveril by som, že nájdem znovu vzťah k hudbe, ten ozajstný vzťah, dlhé roky zabitý, a zabudnutý. Neveril by som, že znovu dostanem chuť na to, hrať. Hrať, tvoriť hudbu, byť aktívnym hudobníkom. Riešil som, či pokračovať v učení, kde sú výborní žiaci a milí kolegovia.. Riešil som, či neskúsiť iné zamestnanie, kvôli zárobku. Poznáte to. Vždy sa nájdu dôvody, vždy sa nájdu plusy a mínusy.. Už neriešim. Mám žiakov, na ktorých budem dlho spomínať, lebo sú proste jedineční. Mám kolegov, ktorí sú milí a na škole panuje pohodová atmosféra. Mám nadriadeného, ktorý vie počúvať, vychádzať v ústrety (a podobný sa ťažko bude hľadať)... A vlastne, šibalo mi. Kvôli peniazom opustiť toto všetko? Nie, zatiaľ určite nie. Nie, nepadol som z jahody, viem, ako to na tomto svete chodí. Ale ešte nechcem opustiť tento, hudobný. Ešte nie. Budúci rok budem znovu pánom učiteľom. A mám z toho radosť. A ozaj, aj budúci rok bude koncert učiteľov. Prídite sa pozrieť. :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.


Už ste čítali?