Nemám rád ten pocit bezmocnosti. Keď nedokážem ovládať svoje telo. Alebo nálady.Tak prečo tým musím prechádzať ja? Prečo nemôžem fungovať „normálne“? Beriem lieky, ktoré vraj majú pomáhať. Pri mojej liečbe. Ale ako každý liek, aj tento má svoje vedľajšie účinky. Mňa uspáva, a slabo, ale predsa mi z neho tŕpnu ruky, mám ich také ťažšie. Teda, ak ich nezačnem vedome uvoľňovať (čo sa nedarí vždy), vtedy to prestáva. Hovorím si, je to potrebné. Viem o tom, že tieto príznaky by sa mali stratiť, len čo si na liek zvyknem. Ale za ten čas, čo si zvykám, som sa naučil ten liek nemať rád. Vždy rozmýšľam, či ho nevysadím. Či to nezvládnem bez neho, alebo s nejakým iným…A potom sú tu moje nálady. Tak premenlivé, tak obťažujúce, tak neovládateľné. Návaly beznádeje, hnevu na neposlúchajúce telo, na seba samého, na tú nechutnú chorobu, s ktorou musím ešte stále bojovať.Každý lekár vám povie, že v procese liečenia príde to obdobie, keď sa vám pohorší. Kedy to je naozaj horšie, ako predtým. Ale nikto mi už nepovie, koľko to bude trvať.. A najhoršie na tom je, že to je len na mne. Je to moja psychika. Keď sa budem chcieť mať naozaj dobre, keď si budem vážiť samého seba, keď… ale ako? Do kelu, aj na to musím prísť sám… /toto je venované jednému človeku, s ktorým sa chcem stretnúť, ale vždy to nejak pokazím, zruším.. je mi blbé vysvetlovať moje stavy.. že sa bojím, aký budem v očiach toho druhého… že mám strach, že sa zaľúbim, a pritom tá druhá strana to tak nebude cítiť.. že sa mi to stalo mnohokrát predtým, a že to bolí.. a že… /Chcem zmeniť veľa vecí, ale neviem ako. Naozaj. Je to smiešne, viem, ale ešte som na to neprišiel.. Ozaj, a prečo musím bojovať vždy sám?
22. jún 2006 o 21:24
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 278x
Meds
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)